reklama

Opičia dráha

Minulotýždňová dažďová a veterná smršť nám riadne skomplikovala prechod Oravskou vrchovinou. Vzhľadom na jej výšku to mala byť menej náročná túra, no človek mieni, počasie mení. Vedeli sme len to, že sucho nebude. S namastenými vibramami sme ráno vyrážali z Podbieľa, kde nás priviezol vláčik zvaný Oravka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Hneď na konci dediny bol už prvý problém, kde treba odbočiť z cesty a zorientovali sme sa len podľa potoka. Ten sa veru prebrodiť nedá, je to skôr rieka. Prvá poľná cestička nás milo prekvapila, lebo bola bez blata. Viedla totiž k vodojemu a vodári sa predsa nebudú brodiť blatom. Zato my sme museli a to hneď ako sme opustili túto cestu. Za chrbtom sa nám vypínala Biela skala, tú sme z dnešného repertoáru vynechali, lebo je mimo značku. O tom, čo je na nej zaujímavé nás informovala poľská tabuľa, slovenskú niekto ukradol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Podbieľ
Podbieľ 
značka
značka 
tabuľa
tabuľa 
skala
skala 
lúka
lúka 

Nešťastnú modrú značku opäť strácame na rozmočenej lúke, pripomínajúcej skôr šumavské trasovisko. Tu sa prvýkrát dnes presviedčam, že voda nie je dobrá ani v topánkach. Z tejto šľamastiky nám pomohol miestny občan, ktorý ako sa zdalo pásol na lúke psa. Keď sme vošli konečne do lesa cesta bola lepšia, lebo blato bolo zmyté až do tvrdšieho podložia. Radosť však netrvala dlho, prišli totiž na rad pováľané stromy. Boli len tri možnosti: Preliezť, podliezť alebo obísť. Štvrtou by bolo rozpíliť ale píla nebola v našej turistickej výbave. Spočiatku to bolo len sem-tam, no na niektorých miestach to vypadalo, akoby svätý Peter rozsypal po lese obrovské zápalky. Dokonca aj staré borovice na lúke tiež vyvalilo, pritom možno ešte pamätajú rakúsko-uhorských vojakov, čo pod nimi sedávali. Nakoniec dopadnú ako smetné koše v meste po piatkovej diskotéke. Ten vietor je ale vandal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
strom1
strom1 
strom2
strom2 
strom4
strom4 
strom3
strom3 

Ďalej pokračujeme už lesom, kde stromy nepadali, nemali aké. Boli nedávno vyrúbané a zostal iba jeden, to kvôli značke, aby ju bolo kde namaľovať. Ešte si pamätám, aká tu bola húština, keď sme kedysi pred rokmi tadiaľto šli. Teraz už máme z toho len jediné potešenie a to otvorené výhľady. Oravská priehrada, magura, či dediny vykukujúce pomedzi kopce.

strom5
strom5 
priehrada
priehrada 
dedina
dedina 
les
les 
kriva
kriva 
podbiel
podbiel 

Aj keď sme už prešli kus cesty, stále nie sme na vrchole kopca, čo sa volá Kopec. Iné meno si asi nezaslúžil, lebo je to ozaj poriadny kopec. Nie síce svojou výškou (1251 m) ale dlhým nekonečným stúpaním. Na kóte Bane sa k nám ešte pripája žltá značka z Or. Bieleho Potoka. Až potom začína tá ozajstná kalamita, zatiaľ to bol len slabý odvar.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
stromy
stromy 
voda
voda 
stromy2
stromy2 
stromy3
stromy3 
koren
koren 
koren2
koren2 

Tesne pod vrcholom konečne vychádza slnko, do toho však začína mrholiť. Je tu zima. Rýchlo sa odfotíme a poď ho dolu do doliny Borového.

vrch1
vrch1 
vrch2
vrch2 
vrch3
vrch3 

Prechádzame, alebo lepšie povedané, preliezame vlastne cez tri okresy. Tvrdošín, L.Mikuláš a D.Kubín. Borové sú dve obce, Malé a Veľké. Sú tu asi dosť drsné podmienky pre život, lebo posledné domy sú až 1000 m.n.m. Lesná zver tu behá rovno za humnami.

srna
srna 
dedina1
dedina1 
dedina2
dedina2 

Pred Veľkým Borovým ešte odbočíme na kopec Súšava, kde nedávno vybudovali drevenú rozhľadňu. Žblnkanie v topánkach moc nedáva za pravdu tomuto názvu kopca, ledaže by nám vyschlo v krku. Výhľadov si ale užijeme niekedy inokedy dnes sme moc šťastia nemali. Ešte že som tesne predtým využil jasnú chvíľku a odfotil aspoň Osobitú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
rozhlad1
rozhlad1 
rozhlad2
rozhlad2 
rozhlad3
rozhlad3 

Začalo pršať a preto rýchlo schádzame k Penziónu pri veži, kde sme si mysleli, že nájdeme niekde nejakú krčmu. Opäť sa však potvrdilo, že na Slovensku aj v týchto inak krásnych končinách skapal pes. Žiadna vrava, žiadny spev. Neviem, možno bolo treba niekde zabúchať na dvere ale nebolo tam nikoho, iba nejaký miestny občan pásol kozu. Nedozvedeli sme sa ani kde sa tu vzala tá veža a načo slúžila. Tak sme si ju len poobzerali zvonku a dopili posledné zásoby z termosiek, čo sme si priniesli zo sebou. Ostal nám už len posledný úsek do Malatinej. Myslel som že od vyvrátených stromov už budeme mať pokoj ale vietor vyčíňal aj tu. Nakoniec po siedmich hodinách, mierne namoknutí, prichádzame do malatinskej krčmy. Tá už bola chvalabohu otvorená.

osobita
osobita 

Osobitá.

koza
koza 
veza1
veza1 
veza2
veza2 
ochoz
ochoz 
borove
borove 

Veľké Borové.

celok
celok 
cesta
cesta 

Cesta do Malatinej

prosiek
prosiek 

Ústie Prosieckej doliny.

krcma
krcma 

Krčma v Malatinej

zokna
zokna 

Pohľad z okna krčmy na Malatinú.

Milan Removčík

Milan Removčík

Bloger 
  • Počet článkov:  170
  •  | 
  • Páči sa:  263x

Amatérsky fotograf Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu