Zo Strečna na Martinské hole.

Autor: Milan Removčík | 19.6.2015 o 13:14 | (upravené 20.6.2015 o 18:32) Karma článku: 5,62 | Prečítané:  1185x

         Martinské hole pozná každý skôr zo zimnej lyžovačky, no nemenej pekne je tu aj v lete. Aj keď je to bližšie z Martina, my sa vydávame nahor z druhej strany pod vedením martinských turistov. 

         Keď sme vystúpili z vlaku v prvú júnovú nedeľu v Strečne, zisťujeme, že Strečno je vlastne na druhej strane Váhu a nachádzame sa v Nezbudskej lúčke. Treba prejsť mostom pre peších a autá sa tu prevážajú na kompe. Práve tá dotvára krásnu scenériu hradu s riekou Váh a pripomína to skôr dobovú fotografiu.

 

Veľká časť značkovanej cesty vedie po zvážniciach, ktoré sú však v dobrom stave, nie ako sme zvyknutí z Oravy, kde býva blata až po uši. Preháňajú sa tu aj cyklisti, aj keď niektoré úseky sú dosť strmé. O hodinku môžeme vidieť už strečniansky hrad z vtáčej perspektívy.

Cesta nás dovedie do sedla Javorina, kde je oddychové miesto. Najskôr však ešte odbočíme k pamätníku, ktorý sme už videli z diaľky ako týčiaci sa obelisk. Je to megalománska stavba s čias socializmu tesne nad kameňolomom. Podrobnosti by nám asi vedel povedať len nejaký uniformovaný človek s medajlami na hrudi. Pre nás je to hlavne miesto s peknými výhľadmi na Žilinu a okolie, vence sme so sebou nebrali.

Žilina

 

Až z tohto sedla začína ten pravý turistický chodník lesom, s niekoľkými vyhliadkami. Začína byť teplo, šťastie, že pred slnkom nás zatiaľ chránia stromy. Vody je málo a studničku som zatiaľ  cestou nevidel. Paradoxom je, že sa pohybujeme cez  nejaké trasovisko no voda  je ukrytá niekde v rašeline. Konečne sa vynára Krížava s vysielačom no je ešte ďaleko, najprv treba vyjsť ešte na  Minčol. Tesne pod ním stojí delo, ako pamätník z vojny, to nám je však momentálne potrebné ako stierače na ponorke.

Višňové

 

Kopcov s názvom Minčol je na Slovensku veľa no tento je asi jeden z najkrajších, preto si dávame dlhšiu prestávku a porozhliadneme sa po okolí, aj keď viditeľnosť nie je ideálna. Malá a Veľká Fatra, Martin a Žilina ako na dlani.

Malá Fatra

 

pohľad na Turiec (tie bodky nie je špina na objektíve ale muchy, čo príšerne otravovali)

Aj keď sa zdá, že cieľ je ešte ďaleko, k vysielaču je to už len hodinka. Aby bola cesta úplná, dotiahneme to až na Veľkú lúku s výškou 1476 m. Ďalšie vysielače tu tentoraz postavili rádioamatéri. Cestou nadol zisťujem, že tesne pod Krížavou sú veľké pramene vody. Tie ma však už moc nezaujímajú, lebo kúsok dolu v chate je už pivo.  Po krátkej prestávke nás čaká ešte strmé klesanie do Martina. Celkove to vyšlo na sedem a pol hodiny.

Na tomto chodníku nájdeme aj kovové pásy, je to uzemnenie vysielačov. Počul som, že na dosiahnutie minimálneho odporu tam kedysi sypali do jamy uhlie, ktoré má lepšiu vodivosť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bratislava stotísícové poradenstvo k parkovaniu skrýva pred verejnosťou

Pri vytváraní analýzy sa vyskytli problémy, o ktorých mali zamestnanci zakázané hovoriť.

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac upozorňovala na chyby, tým viac problémov v práci mala.


Už ste čítali?