Z Tureckej na Kráľovu studňu netradične.

Autor: Milan Removčík | 28.7.2015 o 12:44 | Karma článku: 7,03 | Prečítané:  1146x

      Je leto a mnoho ľudí sa vyberie do Turecka, ja som sa vybral do Tureckej. Je to obec pri Starých Horách, ležiaca medzi strmými svahmi Veľkej Fatry, známa padajúcimi lavínami, haluškami a krňačkovými pretekmi.

Neviem, čo má spoločné s Tureckom ale pre nás dôležitá ako východisko do spomínanej Fatry. Z Oravských a Jizerských hôr sa nás nazbieralo v poslednú júlovú nedeľu plný autobus. Ráno ešte pršalo ale vedeli sme, že sa má vyjasniť a predpoveď ozaj vyšla. A tak nám len zmylo prach z plášteniek.

Kedysi dávno premávala z Tureckej sedačková lanovka, z tej však zostalo len zhorenisko hornej stanice.

Toto je diapozitív z roku 1991, keď už lanovka nepremávala ale sedačky tam ešte boli. Takže štvrť storočia sa už driapeme pešo tou strminou s prevýšením skoro kilometer. Dnes sme sa však vydali inou cestou, rovno za nosom. Spočiatku bola žltá značka, no potom sa niekde stratila. Značkovanie je tu trocha podivné, nejaké oranžové šípky.

Keď sme prekročili potok, bolo mi jasné, že ideme na protiľahlý svah ale nevedel som, aký je plán trasy, tak som sa nechal viesť do neznáma. No neskôr sa už ozývali pochyby a nastúpili mapy a mobily. Väčšina sa vrátila, no ja som pokračoval aj asi s desiatimi čechmi ďalej. Však keď ideme hore kopcom tak ideme dobre a niekde by sme sa mali pripojiť na značku z Japeňa. Opäť žltú. A tak aj bolo. Došli sme na koniec zvážnice, kúsok strmo bukovým lesom a boli sme na nej. Cestu nám však krížili spadnuté stromy, s ktorými by nepohol ani valibuk.

Ďalej sme mali pokračovať hrebeňom na Malú Krížnu. No čo čert nechcel, išiel som sám dopredu a zase sa značka niekde stratila. Vykračoval som si tak po zvážnici ale tentoraz mierne dodola z opačnej strany kopca. Podľa mapy bola ešte nádej, že prídem už tentoraz na tretiu žltú značku vedúcu na Kráľovu studňu. To by bolo dobre, lebo tam som už dávno nebol a predtým tiež ani raz. Našťastie po asi štyroch kilometroch som ju ozaj našiel a objavila sa aj chata  s nápisom  Panská koliba.  Tu som sa pre istotu spýtal domáceho, čo bol vo dvore, či tam tá značka naozaj vedie po ceste. On mi povedal, že nevie. No nakoniec som predsa len po asi ďalších štyroch kilometroch dorazil na Kráľovu studňu.

To by bola posledná záchrana.

 

Vo svahu oproti je nejaká cesta ale tá nevedie nikam.

Malá Krížna.

Tu som si ani neoddýchol, lebo bolo treba rýchlo ísť na Krížnu, dobehnúť ostatných. Boli tu aj chlapi na koňoch, no do sedla ma nezobrali a že aj tak tam pešo budem skôr.

šachovnica z kosodreviny

Kráľova studňa.

Martin.

V diaľke Krížna.

 

Ostredok

Po hodine prichádzam na Krížnu a za mnou aj jazdci na koňoch. No nečaká ma tu už nikto, tak som sa rozhodol, že nafotím nejaké panorámy a idem späť do Tureckej. A samozrejme ako ináč – po žltej značke, čo je skrytá niekde v tráve na lyžiarskej zjazdovke.

 

Japeň.

Ploská.

 

Salatín vzadu.

Čierny kameň a Rakytov.

Nízke Tatry.

Majerova skala.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?