Siná – nízkotatranská pyramída.

Autor: Milan Removčík | 12.8.2015 o 23:05 | Karma článku: 6,44 | Prečítané:  702x

        Keď som  kedysi išiel na  Sidorovo nad Vlkolínec, objavil sa v diaľke kopec, ktorý mal  tvar  pyramídy. Nevedel som čo to je, až neskôr, po niekoľkých rokoch pri túre nad Demänovskou dolinou mi došlo, že to bola Siná.

Práve tento vrchol mali v pláne kubínski turisti a tak mi iné nezostávalo, len sa ísť naň pozrieť zblízka.

Siná z Ružomberka zoom 26x.

Aj keď bolo mimoriadne teplo,  mám skúsenosť, že na nízkotatranskom hrebeni prefukuje vždy studený vietor. Neviem odkiaľ sa tam berie ale fúka niekde od  Bystrice, čo by si človek myslel, že bude skôr teplý. A tak aj túto nedeľu pri teplote nad tridsať v doline, sa v sedle Poľany dalo vydržať aj v bunde. Nuž čo: Vysokohorská túra. Začali sme ju v Jasnej, kde nás príšerne pomaly doviezol linkový autobus. O dve hodiny už bolo treba chystať obed a my len pri Vrbickom plese.

Celá zostava na štarte pri Mikulášskej chate.

Hneď na začiatku viedol kedysi chodník lesom, no teraz,  lesa nikde. Čie to bolo dielo, to neviem, či vietor alebo budovateľské zámery investora.

Keďže máme málo času, nasadzujeme rýchle tempo a zastavujeme sa len pri Troch vodách. Tu už nás dobiehajú ďalší turisti, tentoraz z Česka a vytvorí sa tak had ľudí, smerujúcich do sedla Poľany. Tento chodník mi pripadá ako prechádzka po záhrade, len škoda, že kvety už odkvitajú. Sem-tam sa dajú ešte zobnúť aj čučuriedky.

prilbica pestrá

zvonček alpínsky

Zatiaľčo my stúpame serpentínami pešo, niektorí sa pekne nesú. To je psí život.

sedlo Poľany

 

V sedle Poľany ani nezastavujeme a pokračujeme rovno na Poľanu. Zostávajú nám 4 hodiny do odchodu autobusu a tak sa delíme na dve skupiny. Čo pôjdu, alebo nepôjdu na Sinú. Ja sa pridávam k takzvanej rýchlej rote, teda idem. Obed si však musím nechať na večeru a napijem sa len vody. V tom teple je to to pravé menu.

Nasledujúci kopec so svojimi 1915 metrami je pre dnešok najvyšší, no na mape nemá ani meno, mali by to byť Zákľuky. Ja  som si ho nazval žirafou, kvôli fliačikom kosodreviny.

Ďalším  na rade sú Bôry. No sú to vlastne tri kopce s roztrúsenými skalnatými výbežkami a chodníkom zarezaným medzi trávou alebo kosodrevinou. Rýchly pohyb je preto dosť nebezpečný, lebo si nevidím pod nohy. Vôkol nás sa potulujú kamzíky, je ich tu viac, ako na hlavnom hrebeni. Počul som, že ich napočítali 16.

pohľad späť na Poľanu

Podľa mapy sa zdala trasa jednoduchá. Prehupneme sa cez jeden kopec do sedla a vyjdeme na Sinú. No nebolo to tak. Vždy, keď sme prešli jeden výbežok, objavil sa ďalší a ďalší. Dokonca aj sedlo boli vlastne ešte dva zalesnené kopce. S ubúdajúcou výškou teplota stúpala a času bolo málo. Komu by sa chcelo čakať na ďalší spoj v rozpálených liptovských uliciach Mikuláša či Ružomberka.

To by mal byť vrchol Bôru, tabuľky skončili nevedno kde.

 

v diaľke Choč

 

Tu sa konečne objavila Siná.

pohľad dolu, odkiaľ sme štartovali

 

Ďumbier

 

Chopok

 

Liptovský Mikuláš

 

Liptovská Mara

pohľad späť

 

Siná, do sedla treba prejsť ešte dva kopce.

Konečne je tu sedlo Sinej, zo sedla Poľany to trvalo dve hodiny. Sinú musíme otočiť za hodinu. Prevýšenie je cez 300 m, tabuľka však chýba. Za rýchlou rotou mám už stratu asi 15 minút. Uvidíme.

pohľad späť

 

Tajuplné medveďovo, Na jame

Otvára sa výhľad na vrchol, miesto skál to vyzerá ako trávnatá homoľa za dedinou, kde sa pasú husi. Strmé je to ale riadne a slnko začalo nemilosrdne pripekať. Niektoré časti sú zaistené lanami.

Tu stretávam čelo výpravy a vravia, že je to už len asi 10 minút. Vždy ich dobehnem, len keď idú oproti.

Vrchol Sinej je dobitý, vraj nejakých 1560 m, tabuľka opäť chýba. Čas 40 minút. Ešte pohľad na Liptov a poďho dolu.

Na jamu žiadny chodník nevedie.

 

Lazisko

Cestou zo sedla dávam pozor na značku, lebo je opäť žltá a tadiaľto som ešte nešiel. No vo vysokej tráve sa predsa len stratila a samo ma to naviedlo na zvážnicu. Ale dobre aj tak, lebo o pol hodiny sa objavil hotel Repiská a tušil som, že cieľ je nablízku. Aj som sa pýtal ľudí, potulujúcich sa okolo chát, či idem dobre k  Jaskyni slobody, no nikto nevedel. V Čechách existuje príslovie:“Líná huba, hotový neštěstí,“ no na Slovensku asi opačne, že opýtať sa – hotové nešťastie. A tak si otvorím pivo, čo sa mi hrialo pol dňa v batohu a zvyšnej pol hodiny počkám na autobus. Dvojlitrový Budiš som už totiž celý vylogal.

Ešte som sa opýtal, že čo tu stojí parkovanie, že vraj päť evro. Hotové nešťastie.

 

Na záver dve z archívu, serpentíny na Poľanu a Siná od Grandhotela.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?