Niekoľkokrát som už o týchto výstupoch písal, samozrejme všetky som neabsolvoval, tobôž nie ten prvý, pretože vtedy ešte pre mňa nemali také malé vibramy. No každý z týchto výstupov je niečím iný. Raz je sneh, inokedy dážď, potom zase úpek. Tento rok bolo horúco a preto padla vhod novinka a to, čapovanie piva v osade Podšíp. Zvyčajne to síce lepšie padne na záver túry, no tým, že toto si zariadili stankovanci a oni chodia z opačnej strany kopca, nám to vyšlo na začiatok. Nuž čo, jedno sa vždy dá stroviť. Malo to len jednu nevýhodu. Muselo totiž odpadnúť fotenie romantických dreveničiek, pretože zaparkované autá, čo doviezli sudy a príslušenstvo, nezapasovali do tunajšieho exteriéru.
A tak posilnení, kráčame ďalej do kopca. Vzhľadom na teplé počasie v tohtoročnom apríli už bohužiaľ usychali aj jarné kvety na vápencových skalách a tak mi ostávalo fotiť len zástupy ľudí, čo sa cez kopec premleli oboma smermi.
Pohľad na Kraľovany. Tá cestička vľavo mala byť diaľnica, no nakoniec sa nezrealizovala, vyrúbal sa iba les. Ale dreva je teraz nadostač.
Bývalý lom, kde je Kraľovianska jaskyňa.
Rojkov aj s kráterom.
Stankovany.
Kraľovianska kopa.
Pohľad do Veľkej Fatry. Nikdy neviem, či je to smog alebo hmla, keď tak dobre nevidno.
Prvosienka holá.
Aj tu majú budzogáň, len o dosť menší.
Horec clussiov.
Najprv som myslel, že nejaká šelma, no bol to pes.
Silueta Choča.
Pri kríži sa už nedalo fotiť, musel by som stáť niekomu na pleciach.
Keďže na vrchole nebolo kde sadnúť, pobral som sa ďalej, však Šíp má ešte jeden, ten východný a dokonca ešte vyšší. Nabudúce si budem musieť kúpiť miestenku ako do vlaku. Možno nad 65 rokov zadarmo.
Cestička skalným mestom.
Stoh.
Rozsutec.
Váh.
Tu sa mi podarilo pár záberov bez ľudí, no na druhom vrchole to nebolo tiež iné. Ľudí ako v Prahe na stanici. Posledné miesto na sedenie mi obsadil pes.
Cestou nadol ešte pribudli ďalší a ďalší turisti a miesta nebolo už ani pre invalidov. Preto sme vytvorili malú skupinku a odbočili na Žaškovský Šíp. Tam už bol kľud. Skala na vyhliadke nám poskytla výhľady ako z lietadla.
Oravka.
Soldanelka.
Fialky vôbec nevoňali, hovorí sa, že keď udrie prvý hrom, tak prestanú voňať. No a búrka veru už bola.
Žaškov a Choč.
Párnické rybníky.
Centrum Žaškova.
Poruba a Dolný Kubín.
Pozostatok z kovohút Istebné.
Istebné.
Roháče.
Komjatná.
Spätný pohľad na Šíp.
Kyslička.
Diera ako v štátnom rozpočte.
Záružlie.
Žaškovský Šíp.
Párnica.
Lysica.
Nakoniec sa nás zozbierala slušná skupinka na vyťaženie autobusu. Všetko som vyfotil, len Šíp nie. Ale skús odfotiť koňa, keď na ňom sedíš. Nepomôže ani selfi tyč.
Cestou sme dostali aj takéto suvenýry.
