reklama

Na Diablak z Poľska.

V najsevernejšom cípiku Slovenska sa nachádza kopec Diablak a je to vlastne poľský názov pre Babiu horu. Už dlhé roky sa tu organizoval výstup začiatkom septembra a táto tradícia sa zachovala dodnes.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Za čias socializmu dostal každý účastník odznak s hlavou Lenina a je to tak dávno, že sa mi už nepodarilo nájsť podobu tohto odznaku ani na internete, nieto niekde v šuplíku. Teraz je však výstup spájaný s menom K.Wojtylu, pápeža, ktorý bol rodákom z Poľska. Odznaky však už nikto nedával. Diablak dostal zrejme meno preto, lebo tu býva často diabolské počasie a niet divu, keď sa tu rozfúka silný vietor, či začne dokonca aj snežiť. Preto je vždy potrebné pribaliť si do batoha aj bundu. Tentoraz sme išli hore zo sedla Krowiarki a samozrejme, hneď prvé od nás zinkasovali vstupné. No ja som sa už naučil, že si treba pýtať bilet ulgowy a hneď to stojí polovicu. Škoda len, že to neplatí aj pri kúpe piva. To vám však hneď pri vstupe nedajú, iba na chate. Že vraj šľak turistyčny, žiaden alkohol. Do konca to platí aj pri odchode. Šľak ho trafil. Hneď na začiatku zaujme upravený vydláždený chodník so schodami. Najprv sa zdá, že je to dobre, no po dvesto schodoch, som už nemohol chytiť dych a veľmi ma potešilo, keď sa stúpanie zmiernilo a čakalo nás prvé odpočívadlo na Sokolici.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Takže, kto nestupil na hada, mohol pokračovať ďalej po vydláždenom chodníku pomedzi kosodrevinu a pripadalo mi to ako niekde v botanickej záhrade. Podobné bolo aj odpočívadlo s názvom Kepa, len o dvesto metrov vyššie a tu je pohľad z neho na predchodziu Sokolicu.

Obrázok blogu

Počasie bolo vcelku dobré, aj keď sa vrcholom preháňali mraky. Potešili aj čučoriedky, či brusnice vedľa chodníka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďalším medzivrcholom bol kamenistý Gowniak a preto som dával pozor, aby som na niečo zase nestupil. Zvláštne bolo, že kosodrevina sa začala sfarbovať do žlta ako listnáče, no netuším, z akého dôvodu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bivak pod skalou a zatiaľ pohľad len na Malú Babiu horu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pohľad na Slovenskú stranu, Tatry bohužiaľ vidno nebolo.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nevedno, či je to dielo prírody alebo niekto ten kameň okresal. Zlato tu však nevidno, iba ak zlatobyľ.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Konečne je tu po dva a pol hodine stúpania po červenom šľaku vrchol.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pohľad na poľskú stranu – Zawoja a lyžiarske stredisko Policzne.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pohľad na Oravu, ale neviem či je to Rabča, či Polhora, všetci majú rovnaké domy.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Postupne ľudí pribúdalo a mali sme sa stretnúť s turistami z Limanowej no len jeden sa nám prihovoril a kde boli ostatní neviem, lebo na tričkách nemali napísané, odkiaľ sú. A tak sme sa pomaly pobrali nadol, stále po červenej značke. Od Poľska sa totiž začalo zmrákať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cestou stretávame druhú časť partie kubínskych turistov. Na začiatku sme sa totiž rozdelili na tých, čo idú okruh v smere hodinových ručičiek a proti smeru.

Obrázok blogu

Chodník, ktorý vedie najstrmšou žltou značkou priamo na vrchol.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Malá Babia hora.

Obrázok blogu

Sedlo Brána, odkiaľ je už len 20 minút k chate s občerstvením. Miesta je tu toľko, čo by sa tu aj autobus obrátil.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj tu sa ide po schodoch, no tentoraz nadol. Palice som mal zo sebou, no skoro vôbec som ich nepoužil.

Obrázok blogu

Ako vidno, kôrovec neobišiel ani Babiu horu.

Obrázok blogu

Markowe Szczawiny. Tu si dávam konečne chmeľovú šťavu za 2,50 ako na Popradskom plese. Ďalej pokračujeme modrou značkou mierne nadol, pekne upravenou štrkovou cestou, späť k autobusu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zastávka pri plese Mokry stawek.

Obrázok blogu

Nealkoholické parkovisko Krowiarky. Tu končí náš okruh Babej hory, po stopách slávnych ľudí.

Milan Removčík

Milan Removčík

Bloger 
  • Počet článkov:  170
  •  | 
  • Páči sa:  263x

Amatérsky fotograf Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu