Jozefovia na Radičinej.

Autor: Milan Removčík | 18.3.2019 o 13:02 | Karma článku: 1,79 | Prečítané:  278x

       Ružomberskí turisti pravidelne organizujú výstup na Radičinú, čo je neveľký kopec medzi Komjatnou a Hrboltovou. Zvláštny je tým, že skoro od nikadiaľ ho nevidno a človek nevidí, kadiaľ vlastne má ísť.

V nedeľu pred Jozefom som sa preto pridal k Ružomberčanom, aby som sa nestratil. Štart bol v Rybárpoli, čo je miestna časť a nie pole, na ktorom rastú ryby. Ja som sa však tam v určenú hodinu nemohol dostaviť, tak preto vystupujem v Likávke a prvú polovicu idem sám z druhej strany. Ráno bolo u nás krásne slnečno a prvá fotka je už z autobusu.

No na Brestovej sa z Liptova valila hmla a v Likávke už nebolo vidno ani na krok. Pred kolibou zrazu vidím tlupu ľudí a zisťujem, že sú to turisti zo Zvolena. Že vraj niekde čítali, že štart je odtiaľto. Tak sme teda šli spolu tápaním v hmle, lebo nikto z nás tade ešte nešiel a značka tu nie je. Smerodatná bola len stavba tunela popod Čebrať a museli sme sa ocitnúť priamo nad ním. Lenže prikladať ucho na zem a počúvať, kde to vŕtajú, by bola asi blbosť.

Podľa mapy som mal vyhliadnuté, že by bolo treba prejsť okolo maštalí niekde pod les, no nejaký strážnik na nás kričal, že tade nemôžeme a poslal nás cez najväčšie blato. Pre východoeurópske národy je typické, že príchodzích ľudí neprivítajú, ale ich pošlú niekde do r..... Aj posledne v Poľsku som na chvíľu zastal s autom a hneď na mňa chlap kričal, že tu nemôžeme stáť, ale že by doniesol stoličky, to nie. No ale s božou pomocou a GPS sme predsa len po hodine prišli na Dubovské lúky s typickými štálmi, čo sú už čiastočne prehnité búdky na seno. Aj keď štál v nemčine znamená maštaľ. Niektorí špekulanti si ich prerobili na miniatúrne chatky. Zvláštne je aj to, že sa lúky volajú Dubovské, keď podľa rozprávania tam chodili hrabať seno ľudia z Hrboltovej. Zrejme si ich prenajímali, ako teraz niekto Ukrajincov.

Kým som rozmýšľal nad históriou, už bolo počuť vravu a prichádzali turisti z Rybárpoľa.

Najlepšie by bolo posedieť si na slnku, no človek na dôchodku a ešte v nedeľu nikdy nemá čas. Tak sme sa teda pustili strmo lesom do kopca zvanom Radičiná ( s Radičovou nemá nič spoločné}, teraz už po červenej značke. No aj tak bolo treba ísť vedľajšou cestou, lebo tam boli v ceste spadnuté stromy. S výškou pribúdal aj sneh a bol už riadne rozmočený.

Malinô brdo.

Strmou cestou lesom prichádzam po ďalšej hodine do sedla pod vrcholom. Košeľu už mám takú mokrú, že by si s ňou neporadila ani najnovšia sušička na prádlo. Na kľúčových miestach som si pre istotu urobil do snehu značky zo šišiek, aby som trafil späť, lebo zrejme pôjdem sám. Zišlo sa tu už možno aj 50 ľudí a 5 psov. Tí štekajú ako o dušu a nedá sa tu ani poriadne s niekým porozprávať. V osadách na východe sa vraví, že pes, ktorý šteká je nedovarený. Tu sa zase pečú špekáčky a slanina. Iný kraj, iný mrav.

Na vrchol vedie odbočka po modrej značke a je to už iba kúsok. Výhľadov si moc neužijeme, lebo zavadzajú stromy a nepomôže ani mostík, k tomu určený.

Choč.

Dereše.

Siná.

Kriváň.

Ďumbier.

Chopok.

 

Po chvíli fotenia teda bežím späť dolu, lebo musím sa ponáhľať na autobus.

 

4 Choče.

Zdola sa snažím zistiť, ktorý z kopcov je Radičiná, no nedarí sa mi to. Ešte prejsť kúsok lesom a som znovu nad Likávkou. Niektorí ma odrádzali, aby som sám nešiel, že už sa prebudili hladné medvede. No miesto nich sa okolo mňa prehnali šiesti motorkári a bol to taký rachot, že medveď by sa bežal skryť niekde za Babiu horu aj so šerbľom pod pazuchou. Na záver sa ešte objavil Likavský hrad, ktorý bol ráno v hmle.

Martinček.

 

Škoda by bolo nevyužiť celý slnečný jarný deň a tak som si ešte večer odskočil do Klina – slovenského Rio de Janeira, s výhľadom na hrebeň Tatier.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?