Najprv Viter, potom piva liter.

Autor: Milan Removčík | 11.7.2019 o 13:39 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  374x

        Aj keď máme na Slovensku kopcov dosť, predsa som išiel jeden opáčiť aj v zahraničí. Na dovolenke v Chorvátskom Drveníku mi nedal spať skalnatý výbežok tesne nad nami, s názvom Viter.

Podľa mapy má výšku len 769 m, no treba rátať s tým, že sa ide od nuly.

Ráno vyrážame zavčasu, kým nie je tak teplo, lebo na deň predpovedali 35 stupňov v tieni a hore žiadny tieň nie je. Najprv musíme prejsť po ceste asi 7 km cez Zaostrog do Podace a potom hore do Starej Podace.

Zaostrog.

Podaca. Ulice tu majú podivné názvy a musím si dávať pozor, aby som do niečoho nestupil.

V jednej uličke sme prešli komusi cez záhradu a pri hlave sa mi objavil pes. Našťastie bol len zo sádry.

Do Starej Podace sa kľukatí asfaltka a prekonáme výšku 200 m. Sem chodí ešte dosť ľudí, obzerať staré kuče a kostol, no ďalej už nejde skoro nikto.

Z Podace Viter vyzerá úplne ináč, pripomína skôr skamenelú Kubínsku hoľu.

O takomto novom asfalte u nás mnohí snívajú aj na cestách prvej triedy.

V orientácii dobre pomôže navigácia, lebo turistické trasy pomaly zarastajú. Chodník je spočiatku vydláždený až ku kaplnke, no urobili ho veľmi dávno.

Aj Američan sa presvedčil, že pohorie Biokovo nie je Las Vegas.

Gradač.

Od kaplnky ešte chodník vedie hrebeňom, no už je zarastený trávou.

Hvar.

Zaostrog s kostolom.

Odtiaľto už nie je žiadny chodník, aj keď je vyznačený červenou značkou. Zostáva len preskakovať zo skaly na skalu, ako kamzík. Orientáciu sťažuje aj červený lišajník rastúci na skalách, ktorý sa javí ako rozmazaná značka. Záverečných dvesto výškových metrov je tak značne náročných, aj hlavne kvôli nemilosrdnému slnku, ktoré nám pečie na hlavy. Treba sa preto ešte k tomu ponáhľať. Tu hore totiž nie je chladnejšie, ako to je v našich horách. Myslím, že hrebeňovka v Roháčoch je proti tomuto slabým odvarom.

Pisak.

Konečne po dva a pol hodine na vrchole, celkovo trvala cesta 4 hodiny. Výhľad je tu nádherný, no musíme ísť rýchlo dolu. Cestou hore sme stretli štyroch ľudí. Dvoch Slovákov a dvoch Švajčiarov.

Hvar.

Drvenik.

Sokolica.

 

Skalnatý úsek bol za nami a teraz nám už len zostávalo zbehnúť po chodníku späť do Podace. V tom úpeku už aj voda dochádzala a teplo bolo aj v tieni.

Vedľa sochy bol obchod, kde bolo dostať plechovkové pivo.

Cestou späť je dobré schladiť sa v kostole v Zaostrogu a potom šup do mora.

Ešte pohľad na zdolaný Viter.

Len ako sa dostať k tej vode.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?