Hrebeňovka bez búrky.

Autor: Milan Removčík | 30.7.2019 o 23:31 | Karma článku: 1,60 | Prečítané:  571x

         Aj keď letné búrkové obdobie nie je moc vhodné na celodenné hrebeňovky, nebudeme čakať do jesene a predsa sme sa vybrali prejsť časť Malej Fatry.

Aby sme to rýchlejšie stihli, začíname lanovkou do Snilovského sedla. Cena za jednu jednosmernú jazdu je dosť vysoká, za to by sa dalo vlakom odviezť 250 km. Zľavu mi dali len jedno euro ako dôchodcovi a pre študentov že je zľava len na obojsmerný lístok. Tak sme dvaja za dvacku za 10 minút prekonali skoro 800 m výškových bez potu.

Keďže je už pol desiatej, Veľký Kriváň radšej míňame a pokračujeme hrebeňom na Strečno. Píšu, že je to šesť a pol hodiny.

Za nami Chleb

Pod nami Vrátna dolina

Veľký Rozsutec

Malý Rozsutec

Veľký Kriváň, ktorý sme obišli.

Pred nami Pekelník a Malý Kriváň.

Na jednej strane vidno do Martina a na druhej do Žiliny.

Lepšie je dívať sa pod nohy, lebo M.Fatra je známa svojou bohatou kvetenou.

starček

mačucha cesnačková

silenka

klinček

mliečivec alpínsky

hadovník väčší

chlpánik oranžový

ľubovník

cesnak

horček fatranský

zvončeky

rozchodník

kurička vápencová

stračonôžka vysoká

Náprstník červený, ktorý mal stonku vysokú ako ja.

Z Pekelníka schádzame do sedla Bublen a kúsok odtiaľ buble prameň vody. Vedel som o tom dávno, že tam je, no vodu mám aj tak v batohu v plastových fľašiach. Človek nikdy nevie, či nevyschne. Obchodníci nás naučili nepiť našu pramenitú vodu, ale pekne si ju kúpiť za drahý peniaz a potom rozmýšľať, čo s plastovým odpadom.

Než vylezieme na Malý Kriváň, musíme prejsť zopár sympatických kopčekov.

Okrem pekných kvetov uvidíme vo Fatre aj motýle. Tieto som však nemohol zblízka odfotiť, lebo sedeli na nejakom zvieracom truse. Podľa smradu to však bolo asi psie hovno.

Po necelých dvoch hodinách prichádzame na Malý Kriváň a v pláne máme obednú prestávku. No prekazili nám ju malé mušky, ktoré sadali na nás ako tie motýle na to oné...

Meškalka. Kedysi stála z druhej strany chata.

Pokračujeme teda smerom na Suchý, o hlade, do sedla Priehyba. Zvláštne je, že vždy pod smerovníkmi niekto sedí, akoby priam odpadli, keď si prečítajú, čo ich čaká. Tu dokonca sedeli aj so psom, čo je zvlášť nebezpečné, lebo pri troche nepozornosti máte po svačine.

Je pravý obed a my pokračujeme zase ďalej.

Malý Kriváň

Bočné skaly Stratenca.

V diaľke už vidno Strečno.

Sedlo Vráta, kde si dávame konečne prestávku.

Zdolaný Stratenec.

Na Suchom už máme polhodinové meškanie a už tuším, že budeme zase naháňať vlak.

Hlavné je však, že nemám sucho v krku. Veľa sa nezdržujem ani fotením, lebo pohľady do diaľky sú vplyvom tepla značne zahmlené. Martinské hole som musel priam vyčarovať za pomoci photoshopu.

Žilina.

Turany.

Martinské hole.

Dosť strmým chodníkom schádzame zo Suchého na Príslop. No chata s vidinou dobrého piva je už nablízku.

Biele skaly a Suchý.

Na Chate pod Suchým spláchnem suché hrdlo jedným pivom a rýchlo pokračujeme smerom na Starý hrad.

Na strmej skalnatej ceste si dobre pootĺkam členky, lebo vysoké topánky si v takom teple neberiem. Len ešte pomodliť sa pri malej kaplnke, aby sme stihli ten vlak. Nádej však je, že v piatok bude meškať.

Otvorili sa výhľady na Domašínsky meander Váhu, len priehradu Domašu akosi nebolo vidno. A ani nemohlo. Z mapy som zistil, že je vzdialená 250 km. Ale tá podoba mena?

Škoda, že nám to tu zarastá, bude treba postaviť ďalšiu rozhľadňu.

A je tu posledná zastávka a to Starý hrad. Roky sa tu nič neopravovalo, no teraz už začali s výrubom náletových drevín, ako sa tomu odborne hovorí. Niektorí ľudia tam už hundrali, že prečo vyťali tie stromy, že teraz sa to už úplne rozsype. Nuž uvidíme, bývať sa tam stejne nedá.

Tak vlak sme predsa len nestihli, no zato pivo áno, lebo ďalší išiel až za hodinu. Zrazu bolo času habadej. Aj ľudí. Tesne pred odchodom vlaku som zbadal nápis na dverách, že lístok si máme kúpiť v bufete alebo s príplatkom vo vlaku. Aj keď mám zadarmo, dá sa to aj našťukať na mobile cez internet. Aj to šlo, no len po tunel a potom napísalo: „strata signálu „.........

Nuž keď nie Domaša, tak aspoň Krpeľanská priehrada. Nakoniec búrka nebola.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?