Kubínski turisti mali v pláne trasu z Podsuchej do Revúcej. No viacerým sa 8 km po asfalte nechcelo a ani kvety v ňom nerastú. Výnimkou je len parkovisko v D.Kubíne.
Tak sme sa polovička odtrhli a za pomoci auta zorganizovali inú trasu, z Vyšnej Revúcej na Ploskú.
Najprv chodník stúpa strmšie lesom, no potom sa sklon zmierni a výstup je skôr ako prechádzku po parku. Prvý sa objavil Čierny kameň, potom Suchý a Rakytov.
Bedľa nám pripomenula, že sme nevzali panvicu a strúhanku.
Sedlo Ploskej sa zdá, že je už veľmi blízko no potrvá to ešte polhodinku. Zdržia nás aj neodolateľné čučoriedky.
Z diaľky sa zdalo, že si zahráme piškvorky, no to bol len zákaz všetkého.
Jarný kvietok fialka, no nie naša fialová, ale Sudetská.
Čierny kameň strúha rôzne podoby a o chvíľu sme už pri útulni, kde sa slušne za stolom najeme.
Stred Veľkej Fatry je vzdialený od civilizácie a nič tu nenarúša prírodu. Preto tu veľa ľudí chodí radšej, ako do preplnených Tatier. Výstup na Ploskú je ako prechádzka cez obilné pole a dokonca sa mi zdalo, že v diaľke vidím kombajn. No bola to len fatamorgána.
Cez Ploskú všetci len prebehli a nakoniec vo výške 1532 m som zostal sám. Len pofotím, čo vidím a bežím za nimi.
Borišov.
Martin.
Rakytov.
Krížna.
Suchý.
Chata pod Borišovom.
Lysec.
V blízkosti chaty sú aj salaše, možno aj premenené na niečo iné.
Horček Fatranský, toho tu bolo najviac ako som kedy videl, však je tu doma.
Pri zostupe z Ploskej si treba dávať pozor na šmykľavé blato a pozerať sa pod nohy, nie na chatu, že ako ďaleko je to ešte k pípe.
Pri chate sa stretáva 7 turistických chodníkov všetkých farieb, no tento je červený v pravom slovazmysle.
Ploská je možno najširší kopec na Slovensku a z kozmu vyzerá ako chobotnica.
Chata pod Borišovom existuje od roku 1936. Je to jediná chata v Turci, ktorá počas 2. svetovej vojny nebola vypálená. Ubytovať sa tu dá 24 ľudí.
Pivo na Chate pod Borišovom je už tradične najlepšie na Slovensku a nikto nepozerá na jeho cenu. Svoje, čo som mal v batohu, som doniesol späť domov.
Späť sa vraciame traverzom popod Ploskú, kde je za každou zákrutou prameň vody. No tá mi po tom pive nechutila.
Pahorec brvitý.
Horec luskáčovitý.
Necpalská dolina.
Na Kyškach sa tradične pasú ovce a chcel som vyskúšať ich inteligenciu, nuž položil som im otázku: „ Kde sa nachádza Veľká Fatra?“
A – v Pakistane
B – na Slovensku
C – vo Fínsku
Všetky svorne odpovedali, že „Bé“ , ani jedna sa nepomýlila.
Potom už bolo treba zbehnúť dolu dolinou späť do Revúcej, lebo auto zatiaľ nevie samo za nami prísť. Pekný deň bol za nami, aj keď v predpovedi počasia povedali, že počasie nebude vhodné na turistiku, lebo vo výške 1500 m bude až 20 stupňov.
Jesienka oznamuje, že je tu už jeseň.
