Na parkovisku pod Spálenou je už dosť áut, no poobede to vyzeralo takto.
Počet áut x 3 € to je peňazí, čo nemal ani bohatý turek. No isto ani cent z toho nejde na úpravu chodníka, čo vedie hore na cestu. Po tme by som tade nechcel ísť.
Prvý pohľad na štíty prezrádza, že zima je už za dverami, ešte ani leto poriadne neskončilo. Našťastie, dnes na hrebeň nejdeme a tak som nemusel ešte vyberať zimnú výbavu.
Kedysi sa muselo drevo na kúrenie sušiť dva roky, dnes to už môžu zberať hotové. Ako-tak je ešte zelená kosodrevina, no aj tá už začala žltnúť, ako lístie na bukoch.
Dnes sme sa vybrali kamenným chodníčkom rovno na vodopád. Je vysoký 23 m a pretečie ním kubík vody za sekundu. To by stačilo pre 250 tisíc domácností. Voda vo vodopáde je studená ako raňajší autobus a nedá sa tu v tom letnom oblečení dlho rozjímať. Preto sa poberieme kúsok vyššie, kde je už slnko.
Táto dolina sa kedysi volala Spálená a premenovali ju na Zelená, lebo asi už na zhorenisku vyrašili nové stromy. My však pokračujeme na plesá. Sťa by kameňom dohodil je hneď maličké Opálové. Sú v ňom však obyčajné žulové kamene.
Kde je mokro, tam rastie Horec luskáčovitý, no mucha na ňom mi pokazila umelecký dojem z fotografie.
Tu sa dá odbočiť do sedla Baníkova, no my tam nejdeme.
Kúsok vyššie sa už môžem dotknúť snehu, ktorý som nevidel pol roka.
Oproti sa vypína Osobitá a pod ňou Chata Zverovka s neďalekým parkoviskom, kde sme nechali autá. Starí otcovia by neuverili, že niekedy budeme platiť za to, že niekde len stojíme.
Niekde v diaľke je Oravská priehrada, Klin, Rabča a všetko až po hranicu. No radšej sa venujem tomu, čo je bližšie.
Pachoľa
Spálená
Tri kopy aj s Hrubou
Po dva a pol hodine prichádzame už k tým väčším plesám a sú tu až štyri.
Štvrté pleso
Modrá hladina vody neunikla pozornosti ani kačkám.
Na druhom brehu sa vynoril Volovec, ktorý pôsobí až hrôzostrašne.
Kedysi sa odtiaľto dalo ísť rovno hore na Tri kopy, no chodník je už dávno zrušený. Tak ideme teda nadol popri plesách.
Chodník do sedla Zábrať
Tretie pleso
Ostrý roháč
Okrem slnka bol na oblohe aj mesiac a neviem, kto mal potom nočnú službu.
Vrchol Ostrého roháča
Prvé pleso
Prvé pleso je najväčšie a má rozlohu viac ako dva hektáre. Chodí tu aj najviac ľudí, lebo je najnižšie položené. Roháčske plesá sú ľadovcového pôvodu a nežijú v nich ryby. Treba si preto so sebou vziať konzervu.
Prednô zelenô
Na tomto rázcestí sme vždy zvykli posedieť za stolom, no stôl už nie je, asi zhnil. Čo zhnije nezhorí.
V tejto studničke je dobrá voda a ani nie je taká studená, no treba si nechať miesto aj na pivo, lebo Ťatliakova chata je už blízko.
Malé pleso za Ťatliakovou chatou je vlastne už šieste v poradí. Siedma bude vaňa.
Ostrý Roháč s Plačlivým
V poslednej dobe sa využívajú na dopravu k chate elektro bicykle a dajú sa požičať dolu na parkovisku. Túru v Roháčoch si tak môžeme uľahčiť, pretože po asfaltovej ceste treba ísť viac ako štyri kilometre. Tak radšej prejdeme viac kilometrov po hrebeni. Možno by bolo dobrým riešením, dať si do kufra auta elektro kolobežku.
Ťažko sa zvyká na takéto pohľady so suchými stromami.
Popri ceste je priebežne viacero nevyužívaných parkovísk, kde kedysi stávali aj autobusy.
Aj na toto dolné parkovisko je už vjazd zakázaný. No nám to príjemný posledný letný deň nepokazilo.
