reklama

Rozsutec v jeseni.

Na Rozsutec zvyčajne chodíme v lete, pretože na jar je zatvorený a v jeseni naň už zabudneme. Tento rok urobili kubínski turisti výnimku a naplánovali výstup na výročie zamatovej revolúcie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je pravda, že v jeseni tam už nekvitnú žiadne kvety a na kosodrevine je stále zelené ihličie, no každé ročné obdobie má svoje čaro.

Ráno, ešte za šera vystupujeme z autobusu v Zázrivej, na križovatke do Bielej. Niektorí išli radšej autom, lebo v poslednej dobe sú autobusy terčom útokov nákladných áut. Ja som si tiež radšej presadol na pravú stranu, no potom som si spomenul, že je sviatok a nákladiaky toľko nebehajú, tak sa vraciam na ľavú.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Biela je dosť dlhá dedina a dobre si zahrejeme podrážky, kým ju prejdeme. Kúsok hore kopcom sa treba pozrieť doprava a kto má dobré oči vidí tam vodopád Padacia. Je dosť vysoký, no vody tam netečie veľa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďalej pokračujeme prevažne bukovým lesom až na bývalú chatu pod Rozsutcom. Kúsok odtiaľ je sedlo Medziholie, kde bol kedysi prístrešok. Teraz sú tam len dve biedne lavičky. Chcelo by to krátky oddych, no začal fúkať vietor a vrchol Rozsutca je zahalený v oblakoch. Ideme preto radšej ďalej bez zastávky po červenej značke.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Oproti je Stoh.

Obrázok blogu

Teraz nám zostáva už len najstrmší úsek, zaistený rebríkmi a reťazami. Hocikedy tu vidím ľudí, ktorí sú možno prvýkrát na väčšom kopci a vôbec by tadiaľto nemali chodiť. No asi majú radi adrenalín a jeho hladina je tým vyššia, čím sú skaly mokrejšie. Ešte horšie je to na Malom Rozsutci, kde sú skaly od davov ľudí úplne vyhladené a namastené ako lopár na slaninu. Zišlo by sa ich po sezóne prekefovať jarovou vodou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Neviem, kto a akým spôsobom, tu tieto rebríky vytrepal, ale sú tu už roky. Len zaujímavé je to, že väčšina turistov ich obchádza, lebo sa im zrejme nechce pri lezení zohnúť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cestou nahor musím čo najviac toho odfotiť, lebo zdá sa, že z vrcholu nebude nič vidno. V polovici kopca stretávame druhú časť turistov, čo išli autami a už sa vracali nadol.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hrebeň Malej Fatry.

Obrázok blogu

Medziholie.

Obrázok blogu

Pohľad smerom na Kubínsku hoľu.

Obrázok blogu

Hrčova Kečka.

Obrázok blogu

Osnica.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Stoh.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pohľad smerom na Kraľovany.

Obrázok blogu

Stoh.

Obrázok blogu

Medziholie.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Biela.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zázrivá.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Detail Bielej.

Obrázok blogu

Lysica.

Obrázok blogu

Osnica a Choč.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zlé predpoklady sa naplnili a zoznam všetkého, čo nebolo vidno sme mali pekne predložený, ako na tanieri.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Naviac ešte fúkal silný vietor, ktorý v predpovedi nazvali búrlivý. Nikto hore ani nejedol a nepil, lebo by mu to vietor z ruky vyfúkol. Tak sa vrchol Rozsutca stal jedným z mála miest na Slovensku, kde sa nepije. Aj napriek tejto nepriazni tu bolo dosť veľa ľudí. Zostalo nám teda, len sa ponáhľať rýchlo o kúsok nižšie. Kde bolo o poznanie príjemnejšie.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Teraz by malo nasledovať posedenie na pive v chate pod Rozsutcom, no tá už dávno zhorela, tak pokračujeme rýchlo do Zázrivej chytiť poludňajší autobus.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj keď sme mohli zísť niekde na druhú stranu, kvôli krátkym dňom a štvorhodinovej pauze medzi spojmi sa po šiestich hodinách vraciame do Bielej, miestnej časti Zázrivej, bez krčmy. Do kroku nám vyhrávala v rozhlase dychovka a oznámili, že niekto umrel. Asi niekto z posledných obyvateľov, lebo cestou sme nikoho z miestnych vo dvore nevideli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Milan Removčík

Milan Removčík

Bloger 
  • Počet článkov:  170
  •  | 
  • Páči sa:  263x

Amatérsky fotograf Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu