Predvianočný Šíp.

Autor: Milan Removčík | 10.12.2019 o 23:32 | (upravené 10.12.2019 o 23:41) Karma článku: 1,83 | Prečítané:  521x

     Výstupom na Šíp sa na Orave začína letná turistická sezóna. No tento rok práve vtedy pršalo a tak som tam ani nešiel, lebo nemám rád vodu v topánkach a ani v krku. Preto bolo treba túto absenciu nahradiť aspoň zimným výstupom.

No ani v druhú adventnú nedeľu počasie nebodovalo. Nikto však nevedel, či sa náhodou nevyčasí. Štart mal byť v Dierovej, no vo vlaku sa povrávalo, že kvôli blatu ideme radšej z Kraľovian. Nakoniec som však zistil, že väčšina vystúpila z vlaku podľa plánu a my “kraľovanci“ sme zostali len šiesti. Prvé, čo vždy odfotím, je samozrejme skalnatý Šíp, ktorý sa objaví hneď pomedzi trolejové vedenie. Ale neobjavil sa, lebo bola hmla. Len oproti dverám stanice sa rysovala Kopa.

Chodníkom sa ide veľmi príjemne, lebo nie je značený farebnými pásikmi, ale bielymi srdiečkami. Najprv sa ide mierne, potom strmšie a keď je už toho dosť, príde oddychová rovinka s výstavou dreva. Aj takýto strom je označený modrými bodkami a že vraj to znamená, že ho vyrúbu. Na budúce si vezmem trochu hnedej farby a bodky zatriem a tak ho možno zachránim.

Ďalej sa už ide iba miernym stúpaním až do Podšípu, ktorý je zahalený do hmly, ako mladucha do závoja. Skôr by sa však dalo povedať, že „starucha,“ lebo tie drevenice už čosi pamätajú.

V osade sa dlho nezdržíme, lebo je zima a nebudeme sa tu hodinu vyvaľovať v snehu, ako v lete na tráve. Okrem toho aj tak už asi všetci pôvodní obyvatelia pomreli a nie je tu nikto, čo by nám vlial do kališka. Mysleli sme, že tu stretneme partiu z Dierovej, no tí nám ušli.

Pokračujeme zase lesom a kúsok odtiaľto je jaskyňa, do ktorej však nejdeme, lebo tam sa tiež nekúri.

Stromy sú pekne vymaľované na bielo a bojím sa do nich drgnúť, aby som si nepokazil vianočnú výzdobu. Na hrebeni začalo fúkať a dúfam tiež, že vietor to nesfúkne.

Pod vrcholom stretáme konečne nejakých ľudí, čo sa už vracajú nadol, lebo dolu nechali auto. Dokonca nám naliali trochu demänovky, čo zostala z jarného výstupu. Šťastie, že šoféri nepijú.

Aj keď sa na vrchole trochu predieralo slnko, nakoniec mraky zvíťazili a my sa vo fujavici vraciame do Podšípu. Tentoraz len dvaja, ostatní išli hrebeňom do Žaškova.

Aj keď sa dolu trochu vyjasnilo, teplý vietor zase roztopil sneh na strechách, tak to nie je už také pekné, ako pred troma rokmi. Ideme teda dolu, zvážnicou do Žaškova a možno aj my stihneme ten autobus.

2016

Pekne zrekonštruovaná stodola, až na jeden detail. Kedysi sa nezamykalo.

Kúsok od osady sú veľké pramene super studenej vody.

Párnica.

Žaškovský Šíp na jednej strane a na druhej nový kopec.

Nakoniec nám chýbalo asi sedem minút a boli by sme stihli autobus. A tak musíme ešte pridať dva kilometre po asfalte na vlak do Párnice.

Na Choči bolo predsa len jasnejšie, no ale aspoň nás slnko nespálilo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako Ficovi pes zožral domácu úlohu

Súčasťou pôvabu dobrej výhovorky je, že jej očividná lož skôr pobaví, ako urazí.


Už ste čítali?