Suchý po daždi.

Autor: Milan Removčík | 1.7.2020 o 20:16 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  377x

         V poslednú júnovú sobotu som sa konečne s kubínskymi turistami vybral do Malej Fatry. Chcel som ísť ešte pred týždňom, no pršalo.

S rúškami na tvárach sme sedeli vo vlaku ako mafia v Hong Kongu, len v rukách namiesto samopalov turistické palice. Ráno trochu padla hmla, no cez deň malo byť pekne. Vo Vrútkach nás trochu pribrzdili, vraj z prevádzkových dôvodov, potom nasledovalo tradičné vylodenie v Nezbudskej lúčke. Keď vlak vychádza z tunela, tak sa dá odfotiť Starý hrad, no sú na to asi len dve sekundy, lebo potom už zavadzia konštrukcia mosta. Ja som si pomohol sériou snímok, vtedy aparát fotí asi 5 obrázkov za sekundu.

Strečno aj s rozhľadňou.

Po krásnom úvode nasledoval prechod džungľou, našťastie veľa žihľavy nebolo. Toto nám nahradilo exotickú dovolenku vo Vietname. Nikdy som tam síce nebol, ale musí to byť niekde blízko, lebo Vietnamcov stretávam bežne v meste. Cestou sme ešte natrafili na vojenský tábor, kde pobehovali chlapi v maskáčoch. No neviem, či sa len hrali alebo to bolo naozaj.

Nemožno nespomenúť novú studničku, ktorú sme využili na dezinfekciu rúk, pred vstupom do národného parku.

Po asi štyridsiatich minútach rezkej chôdze sa ocitáme v podhradí, kde sa treba rozhodnúť, po ktorej značke pôjdeme. Vzhľadom na to, že nás je už veľa dôchodcov, tak padlo rozhodnutie na červenú, že starí ľudia, Starý hrad.

O Starom hrade som už písal v tomto blogu, tak sa nebudem opakovať, či odpisovať ako poslanci. https://removcik.blog.sme.sk/c/494217/zabudnuty-stary-hrad.html

Pribudli tu iba nejaké schodíky a mostíky, tak sa tu lepšie pohybuje.

 

Potom už nasleduje strmé stúpanie skalnatým hrebeňom kopca Plešel, až do výšky 1000 m.

Našťastie sa ide väčšinou lesom, lebo slnko už začalo poriadne pripekať. Sem tam sa naskytnú pekné výhľady, napríklad na Domašínsky meander. Netreba si ho pliesť s priehradou Domaša.

 

Tento strom tu čakal na mňa sto rokov, kým ho vyfotím.

Na pol ceste je mini kaplnka, možno židovská, lebo namiesto kvetov sa tu dávajú skaly.

Chodí sa tu podobne ako na dostihoch.

Už rastú, no nikto to nebral, aj tak by sa to v tom teple do večera zničilo. 

Ihličnany už aj tu postihla tatranská choroba.

Na vrchu sa už išlo miernejšie a pribudli aj cyklisti.

Po dve aj trištvrte hodine sme na chate. Tradičné muškáty tento rok chýbajú, buď zmrzli alebo sa nedalo ísť na poľské trhy.

Každý sa rozhodne pre svoje menu. Keď už nič, tak aspoň dočapovať vodu. Netreba to však preháňať, lebo potom sa ide zle hore kopcom.

Toto gesto neznamená ešte 5 pív, ale o 5 minút ideme.

Kým niektorí ešte dopíjajú, predok je už na Javorine. Odtiaľ je to už príjemná prechádzka na Príslop pod Suchým. Tu sa neprislopeme, ale rozdelíme sa na vrcholové družstvo a zbytok na traverzové. Je to tak pol na pol. 

Vzadu sa už vypína Suchý.

Iskerník platanolistý.

Po 4 a pol hodine sme na vrchole Suchého - 1468 m.n.m. Naposledy nám to trvalo o hodinu menej, neviem či sme sa dlho zdržali na chate alebo je to teplom, ortuť sa totiž šplhala ku tridsiatke. Je neuveriteľné ako dokážu ľudia vrcholovú tabuľu dolepiť a počarbať, dokonca dobodať, ako keby mohla za to, že tu ledva vyfučali. Češi majú na to dobré príslovie: Jména hloupých na všech sloupích. Týmto vrcholom vlastne začína malofatranská hrebeňovka, no kde iní len začínajú, my už končíme a ideme dolu, cez Maguru na ďalšiu chatu. Štyria však predsa len išli na Malý Kriváň. Pohodlnejšie je to opačným smerom zo Snilovského sedla, kde sa dá vyviezť lanovkou. 

Malý Kriváň.

Biele skaly a Stratenec.

Žilina.

Dolná Tižina.

Krížava.

Turany.

Sučany.

Zerva hlavatá.

Magura.

Martinské hole.

Cez toto skalné mestečko šli traverzisti.

Suchý zdola.

Chodníkom Magury.

Chodník s vodným chladením podrážok.

5 minút predtým, než dorazíme na Chatu pod Magurou, je prameň vody aj so žľabom. Lepšie je tu sa len umyť a veľa nepiť, lebo potom sa nezmestí pivo. 

Dáme po jednom a bežíme dolu, lebo v diaľke už hrmí. No v predpovedi bolo, že tu by búrka nemala prísť. 

Fatralandia.

Nakoniec predsa len nepršalo, no na lúke do Kľačian to pekne žblnkalo. Hlavne že sa neprášilo. Tak sme ukončili 8 hodinovú túru a pekne sa zohriali v autobuse MHD. Myslím, že keby sa zatvorili okná, tak si pokojne na kolenách prihrejeme polievku. Najprv sa zdalo, že vlak vo Vrútkach nestihneme, no ten meškal 20 minút, potom 40 a nakoniec spoj zrušili. Našťastie prišiel zmeškaný rýchlik.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koronavírus nabral na Slovensku druhý dych

Za nárastom sú prípady dovezené zo zahraničia.

Stĺpček Jakuba Fila

Sme pripravení na scenár, že Kočnera oslobodia?

Trestný proces na konci dňa chráni obžalovaných.


Už ste čítali?