Komprdy v Malatinej.

Autor: Milan Removčík | 10.10.2020 o 22:42 | Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1494x

     V dnešnej dobe covidovej turisti zase zrušili všetky akcie. Tak sme sa vybrali teda s rodinou na huby.

Ísť autobusom s rúškami sa nám nechcelo, dali sme prednosť autu. Potom však treba rozmýšľať, kde zaparkovať. Najlepšie je pri cintoríne, mŕtvym to nevadí. A tak vyrážame v hmle od malatinského cintorína.

Japonskí turisti by sa určite divili, na čo slúžia tieto zariadenia. 

Takýmto riešením sa značne znižuje prašnosť ciest. 

Za chrbtom sa nám vynoril Choč a naposledy sa nás ohľadom neho pýtali českí turisti:

„ Prosím vás, jak se jmenuje ten kopec s tou bradafkou? “

 

Pár dní dozadu veľa pršalo a dalo sa čakať, že huby budú rásť ako huby po daždi. No zatiaľ sa objavili len muchotrávky, aj to im zmylo biele bodky. Len v lese boli normálne, no k jedeniu neboli, aj keď vyzerali lákavo. 

Ďalej to boli len rôzne plávky a rýdziky, v ktorých sa málokto vyzná. Starý otec ich nazýval komprdy. Bolo vidno, že niekto pred nami ich už poprevracal. 

Konečne sme našli hríb a aj keď sme mu pri mučení odtrhli hlavu, neprezradil, kde sú ostatní. 

Blúdenim po lese sa dostávame až ku pajte, ktorá stojí na výnimočnom mieste s peknými výhľadmi a neunikla ani očiam filmárov. Z jednej strany Choč a Malá Fatra a z druhej Roháče. 

Prosečné.

 

Na odhalenie Roháčov bolo treba dlhšie čakať, asi kým ich nastupujúca zima neozdobí snehom.

 

Na lúke bolo vidieť z diaľky bedľu, ktorá akoby na nás čakala. 

Okruh sme uzavreli vrchom po červenej značke a bolo to okolo 10 km. Húb nič moc, ale prechádzka dobrá. Nuž ale ako Češi vravia: „ Z hub se nenajíš, houby jsou jen koření.“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?