Milan Removčík
Babia hora opäť so studeným dychom.
Na Babej hore som bol už viackrát, no väčšinou to bolo z poľskej strany.
Na Babej hore som bol už viackrát, no väčšinou to bolo z poľskej strany.
V jednej ľudovej piesni sa spieva: „ Dolina, dolina, aká si ty dlhá, akože ťa prejdem, keď ma nôžky bolia.“
Dnes nebudem písať o tom, ako sa správne doja ovce, ale o novej rozhľadni, či stoličke, nad obcou Osádka.
Aj keď zvyčajne chodíme na turistiku po horách, sú výnimky, že aj keď sa ideme prejsť do mesta, prejdeme sa zároveň aj po kopcoch. Takouto je Banská Štiavnica.
S príchodom leta a odchodom vírusu sa nám množia turistické akcie a čo je tiež dobré, otvorením krčiem ubudlo ľudí v prírode. Od 15. júna sa taktiež otvotili tatranské chodníky a preto sme to začali hneď od kraja.
Keď som niekedy chodieval vlakom z Bratislavy, vždy ma upútali bradlové skaly na obzore v blízkosti Ilavy. Tak ma napadlo, že ak by ma náhodou zavreli do Ilavskej väznice, budem si pýtať okno na tú stranu.
Holica je niečo podobné ako Lysica, čiže by to mal byť kopec s odhaleným vrcholom. V skutočnosti je to zarastený kopec nad Leštinami.
Niektoré roky sa už pred Vianocami na Kubínskej holi lyžovalo, no tento rok je zima skúpa na sneh a naviac spustenie sezóny brzdili rôzne protipandemické opatrenia. No mne to nevadí, lebo lyžovanie mi ku šťastiu nechýba.
V posledných dňoch pretrváva na horách pekné počasie a bolo by škoda toho nevyužiť. No cez víkendy je všade veľa ľudí, tak som sa vybral do kopcov v stredu. Rozhodnutie padlo na Malú Fatru.
Keď už nám zrušili zákaz vychádzania, tak som sa vybral z domu trochu ďalej a to na Liptov. Kedysi mali skoro všetky obce na Liptove prívlastok svätý. Jednou z nich bola aj Sv. Anna. Kedysi tvorila s Bukovinou Podhradie.
V dnešnej dobe covidovej turisti zase zrušili všetky akcie. Tak sme sa vybrali teda s rodinou na huby.
S príchodom jesene prišli aj slnečné dni s dobrou viditeľnosťou. Bolo by škoda nevyužiť to na fotenie do diaľky z niektorých kopcov s dobrým výhľadom. Takým je aj Kubínska hoľa.
Tento rok sa zrušilo veľa podujatí a medzi nimi aj Kubínsky jarmok. Typickým tovarom v stánkoch bývajú záclony. Ako náhradu za to som išiel fotiť podobné, ale prírodné produkty na skalku. Ich tvorcom je majster tkáč – pavúk.
V druhú septembrovú sobotu sa konal už 11. ročník Behu do Choča, ktorý bol najprv pre pandémiu zrušený, no nakoniec ho predsa len vzkriesili.
Turisti prechádzajúci Nízkymi Tatrami väčšinou začínajú na Čertovici a končia na Donovaloch. My sme to v druhú augustovú nedeľu zobrali opačne a na Donovaloch bol náš štart.
Výstup na Šíp sa koná každoročne na konci apríla, pri príležitosti zahájenia letnej sezóny. No tento rok sa nekonal a tak sme išli o tri mesiace neskôr, akoby v náhradnom termíne.
Lúčna je menej známy kopec v Západných Tatrách, na ktorý sme sa vydali s kubínskymi turistami na svätého Cyrila a Metoda vlakom.
V poslednú júnovú sobotu som sa konečne s kubínskymi turistami vybral do Malej Fatry. Chcel som ísť ešte pred týždňom, no pršalo.
Vždy som sa snažil ísť na hory, keď je pekne a je dobrá viditeľnosť, lebo fotiť hmly môžem aj doma za humnom.
Ráno, keď sa prebudím, pozriem z okna a vidím Choč. Keď je pekne, tak si poviem: ,, Dobre by bolo, ísť pozrieť hore.“ A tak som išiel aj v prvú júnovú sobotu, aj keď hrdličky na lampe opakovali: ,, Budúcu, budúcu, budúcu...“